Ondrej Ďurica - Záhrada stratených duší

14. června 2018 v 19:54 | J.A.S.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ludske duse


Občas mám pocit že blúdim záhradou stratených duší, kde sa víno leje ale pravda stále nie je pre naše uši. Občas mám pocit, že blúdim záhradou stratených duší, na stromoch klamstvo zreje s pocitom beznádeje a to ma mučí.

A tak sám proti prúdom rieky kráčam, svoju dušu smútkom zmáčam ale stále verím. A tak sám na nebi s hviezdami sa vznášam, tam svoju bolesť tícho znášam a veci mením. Občas mám pocit, že blúdim záhradou stratených duší, kde kraľ sa ľuďom smeje aj keď vie že zle je, stále mlčí. Mam pocit že blúdim záhradou prázdnych duší, kde dobro menej hreje zlo sa nahlas smeje a že sa niečo deje málokto tuší.

A tak sám proti prúdom rieky kráčam svoju dušu smútkom zmáčam ale stále verím. A tak sám na nebi s hviezdami sa vznášam, tam svoju bolesť tícho znášam a veci mením.

Často ma diabol k sebe domov láka, nad jeho hlavou čierny havran kráka, pánovi slúžia tvár mu skrýva perím. Jeho nevesta mi na krk dýcha, pohľadom bodá ako ostrá dýka, keď ukladá ma do svojích čiernych perín. V poslednej chvíli svoj krok otočím, hoc všetkú bolesť na kridlach mám, piesne čo znejú tichom polnočným, život im slová napísal sám.









 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama